Curling vozíčkarov vo je jeden z najmladších športov vôbec, vyžadujúci vysokú dávku stratégie a hráčskej zručnosti. Vo svojej modifikácii pre postihnutých športovcov predstavil po prvýkrát na Svetovom pohári v roku 2000 vo švajčiarskej Crans – Montane. Na IX. ZPH v roku 2006 v Turíne už bol oficiálne zaradený do programu hier.
Hrajú ho telesne postihnutí športovci a v zložení tímov sa vyžaduje kombinácia žien a mužov. Je určený pre postihnutia dolnej časti tela (nohy, chrbtica, miecha, skleróza multiplex, amputácie), ktoré vyžadujú invalidný vozík pre každodennú mobilitu.
Curling na vozíku sa riadi pravidlami Svetovej curlingovej federácie (WCF) s jedinou výraznou odchýlkou – vozíčkarske tímy nevyužívajú zametanie pred posúvanými kameňmi. Hrá sa už vo viac než 20 krajinách sveta.
Slovenský tím sa už dlhodobo zúčastňuje na medzinárodných turnajoch, kde zbiera cenné skúsenosti a dosahuje úspechy. Má za sebou trojnásobnú účasť na paralympijských hrách – Soči 2014, Pjongčang 2018 a Peking 2022. Veľkým prínosom pre tréningový proces je aj curlingová hala v bratislavskom Ružinove a podpora zo strany RŠK.
V tíme sa objavili aj známe tváre z letných športov – paralympijskí víťazi v lukostreľbe resp. stolnom tenise Imrich Lyócsa a Alena Kánová, ďalšími hráčmi sú Radoslav Ďuriš (kapitán), bývalý združenár Dušan Pitoňák, Peter Zaťko, Adrian Ďurček a Monika Kunkelová. Predsedom športovo-technickej komisie je Milan Bubeník a reprezentačnou trénerkou Daniela Matulová. Vyzdvihnúť treba veľmi dobrú spoluprácu zo Slovenským curlingovým zväzom a Slovenským paralympíjskym výborom.